Výber z básní poľskej poetky strednej generácie v preklade Petra Milčáka. Básne Doroty Koman sú často, ako píše iný poľský básnik Jarosław Mikołajewski, básňami o láske, ale nie sú to básne milostné. V milostných básňach je najdôležitejší nedostatok odstupu. Autorka v Stroji na čítanie sa na lásku pozerá z akéhosi pokojného ostrova vyzbrojená smrteľnými zbraňami: iróniou a dôvtipom. Básne Doroty Koman sú krátke útvary, neraz sa zmestia do priestoru jednej vety. Autorka si je vedomá, že má primálo slov na to, aby vyjadrila všetko, podobne ako to býva pri aforizmoch či epigramoch. Na báseň zloženú z mála slov možno ihneď zabudnúť, alebo si ju možno zapamätať na celý život. V tom druhom prípade v nej musí byť dostatok energie, poznania, odstupu aj občas aj slovnej hry. A toto všetko básňam Doroty Koman nechýba.