Vo štvrtej samostatnej zbierke veršov prozaičky, poetky, esejistky Etely Farkašovej sú hlavnými témami lyrických textov príroda, jej premeny v podobe konkrétnej záhrady, inšpirácie, ktoré navodzuje, a poézia ako spôsob autorského sebavyjadrenia, ako aj všetko to, čo zapĺňa každodenný priestor medzi nimi.
Predošlé autorkine samostatné poetické zbierky Na rube času (2006), Opretá o ticho (2008), Prstoklady (2011) zaujali kritiku aj čitateľov. Okrem nich vydala v spoluautorstve dve zbierky – Koordinaty rodstva (2010) s moskovskou poetkou Taťjanou Kuzovlevou v ruštine a U zatišju sna (2012) s vojvodinskou Vierou Benkovou v srbčine.
Farkašovej reflexívne texty už tradične výtvarne sprevádzajú krehké a sugestívne ilustrácie Květy Fulierovej.