V priestore a čase sa miešajú na seba narážajúce, náhodne sa stretávajúce ľudské bytosti a osudy, no my máme napriek tomu pocit, že tvoria súčasť jedného spoločného tela, ktoré niečo roztrhlo – rovnako ako dvojice, vynárajúce sa v knihe. Hlava, srdce a ruka: ku každej časti tela patrí jeden príbeh. Humor sa strieda s trpkosťou, príbehy, ktoré stavajú jeden na druhom, charakterizuje raz boľavá presnosť približovania sa, inokedy irónia vzďaľovania sa.
Na seba nadväzujúce kapitoly prozaickej zbierky jednej z najčítanejších súčasných autoriek fungujú ako pixlové štvorce: každá kapitola predstavuje autonómny, výnimočný, vzrušujúci celok, no ak si všimneme zložitý systém vzťahov medzi nimi, spoja sa do úplne nového, fascinujúceho, veľkého príbehu. Striedanie princípu sústavného približovania a vzďaľovania, zmenšovania a zväčšovania vedie k tomu, že sa nám pred očami formuje jedinečné a nanajvýš živé textové telo.