Vo svojich poznámkach k všeobecnému zrušeniu politických strán francúzska filozofka skúma ich poslanie a legitimitu. Malo by im ísť o spoločné dobro, rozumom uchopiteľnú pravdu a spravodlivosť, ako zhrnutie množstva autonómnych rozhodnutí jednotlivcov. Dochádza však k záveru, že primárnym dôvodom existencie strán, týchto „strojov na výrobu kolektívnej vášne“ nie je dobro, ale zlo – a to v podobe útlaku ľudských bytostí, ktorým sa v mene kolektívneho besnenia odníma to najzákladnejšie právo: byť sebou. Simone Weilová (1909 – 1943) bola francúzska filozofka, sociálna reformátorka a mystička. Hoci mala blízko k marxizmu aj ku kresťanstvu, u oboch odmietala ich organizované podoby, keďže inštitucionalizácia aj tých najvznešenejších ideálov bola pre ňu zradná, so sklonom k sebapopretiu. Úryvok„Politická strana je strojom na výrobu kolektívnej vášne. Politická strana je organizácia postavená tak, aby dokázala vykonávať kolektívny tlak na myslenie každej ľudskej bytosti, ktorá je jej členom. Prvým a v skutočnosti aj jediným účelom každej politickej strany je jej vlastný rast, a to bez akýchkoľvek obmedzení.Na základe týchto troch hlavných znakov je každá strana už v zárodku a v zámere totalitná.“