Ako aktívneho cestovateľa ma nemôže prekvapiť nič, tvrdil som, kým som sa nevydal pešo na cestu do Compostely v 58 rokoch s nulovou kondíciou. Jediná cesta môjho života, ktorá sa nedala naplánovať, ani predvídať. Camino sa totiž nezdoláva, zdoláva sa myseľ. Nie je to cesta z bodu A do bodu B, ale dobrodružná výprava do vlastného vnútra. Tvoje zbrane sú sebazaprenie, sebadisciplína, viera a otvorenosť voči všetkému, čo ti príde do cesty. Cesta do Compostely je paralelou života. Môžeš ju premrhať šomraním na vlastnú bolesť a nepohodlie, alebo s detskou zvedavosťou a nadšením obdivovať a tešiť sa z každého pohľadu, človeka, nového dňa a zážitku. Kráčať s obavami, alebo s radostným očakávaním ďalšej lekcie. Volanie Camina som pociťoval niekoľko rokov.
Prečo do toho ale zakaždým zasiahla ,,vyššia moc,, a na moju cestu som sa mohol vydať až teraz, som pochopil až na jej konci. Naozaj má všetko svoj dôvod. A ani táto kniha by nevznikla, ak by som túto púť absolvoval v ktoromkoľvek inom roku i čase. Ak inšpiruje aspoň jedného čitateľa k tomu, aby sa vydal na svoju vlastnú cestu, potom to všetko malo zmysel.
Artúr