Čím viac sa Alan Dolog venoval štúdiu a bádaniu okolo príbehu Heleny, tým viac ním bol fascinovaný. Táto kniha vznikla kvôli jej silnému príbehu a nájdeným indíciám, že Helena, matka cisára Konštantína Veľkého, zrejme žila na Slovensku v dobrovoľnom vyhnanstve možno až 13 rokov. Dokumentujú to prílohy v závere knihy.
Zaujímavý nebol len život Heleny, ale aj jej dynastie, najmä syna Konštantína Veľkého, ktorý dal koncipovať Rímskokatolícke vyznanie kresťanstva, hoci on sám nebol kresťanom. Tento koncept potom nechal násilne schváliť Nikajským koncilom r. 325. Príbeh postupne graduje do udalostí, ktoré sú zobrazené tak, ako vyplynuli z overiteľných faktov. Príbeh obsahuje filozofické dialógy, ktoré dokumentujú búrlivý vývoj kresťanstva.
Román dokumentuje, že na obrovskom území od Čierneho mora po rieku Rýn existovalo silné ariánske náboženstvo, o ktorom ostali len strohé náznaky. To patrilo medzi najpôvodnejšie, tzv. čisté kresťanstvá, kde Ježiš pôsobil ako prorok.
Mimoriadne pútavý príbeh Alana Dologa o živote matky Heleny a jej syna, cisára Konštantína Veľkého, napísaný podľa skutočných udalostí a nájdených indícií, že Helena žila takmer 13 rokov na Slovensku v okolí Nitry, z toho 4 roky ako cisárovná, v exile.
Román je aj o tom, ako vznikal rímsky katolicizmus. Prečo boli dejiny prvého tisícročia uvedené do hmly? Kto mal na tom záujem a kto mal moc, aby sa tak stalo?