Štyri roky po vzniku Československej republiky bola rozhodnutím Svätej stolice zriadená Trnavská apoštolská administratúra. Do jej čela bol vymenovaný Pavol Jantausch, dovtedajší farár obce Ludanice. Apoštolská administratúra nebola riadnou diecézou, v zmysle cirkevného práva a Jantausch bol prvé tri roky iba v pozícií apoštolského administrátora. Dobrým a spoľahlivým konaním, si zachoval dôveru Svätej stolice, ktorá ho v roku 1925 vybrala za biskupa a ponechala v Trnave. Ako biskup sa musel vysporiadať s nedostatkom kňazov a vysokým počtom neobsadených fár. Najväčšie starosti mu iste robil nevydaný a nevysporiadaný cirkevný majetok po Ostrihomskej arcidiecéze, ktorej majetky sa po rozpade monarchie nachádzali na území Československa.
Pavol Jantausch bol malý vzrastom, ale po dvadsaťdvaročnom pôsobení v úlohe biskupa zanechal po sebe kompletne zariadenú a vybudovanú administratúru so všetkým, čo po cirkevnej stránke pre plnohodnotné fungovanie potrebovala: veľký kňazský seminár, bohosloveckú fakultu, biskupské gymnázium, kapitulu kanonikov, súdny tribunál. Pozval niekoľko mužských a ženských reholí, aby v administratúre pastoračne vypomohli a jednej ženskej reholi sa stal aj duchovným otcom a ochrancom – sestrám premonštrátkam. Všetky tieto vymenované a Jantauschom založené inštitúcie existujú dodnes. Rovnako aj všetky rehoľné komunity, ktoré pozval, sú dodnes na tomto území aktívne.
Aj po sto rokoch od jeho biskupskej vysviacky, osoba takmer zabudnutého „malého biskupa“ dokáže nadchnúť a zaujať svojím príbehom. Pre dnešnú spoločnosť, tak cirkevnú ako aj svetskú, ponúka jeho životný príbeh príklad obľúbeného biskupa, ktorý svedomitou a dôslednou prácou dosiahol úctyhodné výsledky.