Stefan Zweig bol jedným z tých spisovateľov, ktorí museli emigrovať a k dobe sa primerane svojim možnostiam vyslovil práve knihou Svedomie proti násiliu alebo Castellio proti Kalvínovi, v ktorej analógiou boja Castellia proti Kalvínovi v šestnástom storočí, v storočí náboženských a fanatických vrážd, horiacich hraníc, honby na kacírov vyslovuje svoje presvedčenie humanistu, odsudzuje násilie a netoleranciu a zasadí ako Castellio siatbu pre priaznivejšie časy.
Sám autor vynikajúcich románov, akými sú Hviezdne hodiny ľudstva, Erasmus Rotterdamský, Mária Antoinetta, Joseph Fouché, však nevie nájsť východisko z týchto krušných časov a volí radšej dobrovoľnú smrť, pretože pre priateľa Maxima Gorkého, Romaina Rollanda a mnohých ďalších je vojna triumfom barbarstva, výronom ničivých prapudov, a on sa do tejto doby nehodí.