Po februári 1948 mal komunistický režim v Československu na poli cirkevnej politiky jediný cieľ – podriadiť si úplne všetky cirkvi. V prípade Katolíckej cirkvi sa komunisti snažili vytvoriť z nej nezávislú národnú cirkev, ktorá by nebola pod vplyvom Vatikánu, ale bola kontrolovaná a riadená štátnou mocou. Jedným z nástrojov, ako to dosiahnuť, bol aj politický súdny proces, v ktorom mohli byť nielen skompromitovaní, ale odsúdení odporcovia – aj tí potenciálni – komunistického režimu.
V monsterprocese proti A. A. Machalkovi a spoločníkom v plnosti fungoval systém kabinetnej justície, keď ešte pred vynesením rozsudku bolo rozhodnuté o vine a treste obvinených rehoľníkov. Keďže bola odstránená kontrola justičných orgánov nad vyšetrovaním, otvorila sa tým možnosť používať nezákonné vyšetrovacie metódy a rehoľníci nemali možnosť skutočnej obhajoby. Boli obvinení zo zločinov proti republike, zo špionáže pre Vatikán a imperialistické mocnosti, z prípravy protištátneho sprisahania atď. Desiati nevinní rehoľníci boli v tomto procese odsúdení celkom na 132 rokov väzenia a jeden doživotný trest, ktorý dostal slovenský redemptorista Ján Ivan Mastiliak.