Osmansko-uhorský obchod so zajatcami počas 17. storočia bol regulárnou súčasťou každodenného života v pohraničí. Kým v prvých desaťročiach osmanskej nadvlády hlavným katalyzátorom fenoménu bolo otrokárstvo a priame vojenské konflikty, postupne vojaci oboch strán objavili v tejto činnosti možnosť finančného prilepšenia a spôsob nahradenia meškajúceho žoldu. Dôsledkom častých koristníckych nájazdov sa v zajatí mohli rovnako ocitnúť poddaní, vojaci alebo aj rôzni hodnostári. Monografia prináša nové poznatky k tomuto fenoménu na základe štúdia archívnych prameňov osmanskej a uhorskej proveniencie z obdobia kapitánstiev Štefana (I.) Koháryho v Sečanoch a vo Fiľakove. Z tohto dôvodu primárne poskytuje informácie o dianí na okolí týchto hradov a ich osmanských náprotivkov na prelome 17. storočia. Na príklade konkrétnych zajatcov predstavuje čitateľovi jednotlivé momenty ich zajateckého statusu od samotného uväznenia až po vyslobodenie. Zvláštna pozornosť je venovaná rokovaniam o výkupnom, možnostiam získania vymeranej čiastky a systému zväčša nepísaných pravidiel akceptovaných uhorskou, ako aj osmanskou stranou. Kniha je doplnená o terminologické zaujímavosti týkajúce sa dobových prameňov, a ponúka množstvo informácií všetkým čitateľom, ktorí sa zaujímajú o každodenný život osmanských a uhorských vojakov.