Putovanie na cestách poznávania fyzikálnej reality sveta opisujem najmä pomocou skúseností velikánov vedy. Cesty do duchovného sveta sú však vždy osobné a v nijakom prípade ich nechcem prezentovať agitačne. Skúsenosti z ciest k hmotnej realite nás však povzbudzujú aj na cestách k duchovnej realite. Tak ako veda ešte nedorazila do cieľa, ani pútnik kráčajúci krajinou spirituality sa nedokáže zbaviť neistoty, ci ide dobrým smerom. Sme stále na ceste. Hľadáme, blúdime a dúfame, že raz dorazíme do cieľa. Chcem sa podeliť s vlastným objavovaním a najmä poctivo reflektovať vlastné tápania. Mojou snahou je zmysluplne odpovedat na tri otázky: O aké cesty ide? S čim sa počas putovania musíme zmieriť? Čo sa na cestách k realite môžeme naučiť?
Pri hromadení skúseností všetkých pátračov reality som bol spočiatku v zajatí naivnej predstavy, že realita – fyzikálna ci duchovná – je uchopiteľná subjektívnymi zážitkami zainteresovaných. Zistil som však, že zážitky ludí zvádzajú a môžu sa stať príliš rýchlou skratkou k skutočnému poznaniu reality. Moja výchova v kresťanskej rodine, skúsenosti s totalitou, vysokoškolské štúdiá, čas zasvätený základnému výskumu, projekty realizované na zahraničných univerzitách, angažovanie sa v Slovenskom helsinskom výbore, cestovanie, skúsenosti v diplomacii aj intenzívny život praktizujúceho kresťana ešte nemusia byt zárukou, že človek kráča naozaj správnym smerom. O tom všetkom sa mienim podeliť a najmä upozorniť, že putovanie na ceste poznania celostnej reality fyzického sveta, nás samých a aj toho, čo nás presahuje, sa nikdy nekončí.
Štefan Markuš