Šrí Juktéšvar Giri bol indický mních a jógin, žiak Láhirího Mahášaju z Váránasí. Bol krijá jóginom, ovládal védsku astrológiu (džjótiš), venoval sa astronómii a bol učencom a znalcom Bhagavadgíty a upanišád. Vo svojom diele sa snažil o zjednotenie náboženstiev. Jeho žiakom bol slávny jógin Paramahansa Jógánanda, ktorý priniesol učenie krijá jógy na Západ.
Svätá veda sa snaží čo najjasnejšie ukázať, že vo všetkých náboženstvách existuje základná jednota, že je len jeden spôsob, ktorým sa svet, vonkajší i vnútorný, vyvíja, a že všetky písma uznávajú jediného Boha. Chce poukázať na súlad náboženstiev a spojiť ich.
Túto základnú pravdu však nie je ľahké pochopiť. Rozpory medzi náboženstvami a nevedomosť ľudí takmer znemožňujú odostrieť závoj a odhaliť túto veľkú pravdu. Vierovyznania podporujú nepriateľstvo a nezhody, nevedomosť prehlbuje priepasť, ktorá nás od seba oddeľuje. Len niekoľko mimoriadne nadaných ľudí sa nad vplyvy vyznávaných vierovyznaní dokáže povzniesť a nájsť absolútnu jednotu v pravdách, ktoré všetky veľké vierovyznania hlásajú.
Kniha je rozdelená na štyri časti. Prvá kapitola s názvom Evanjelium sa snaží stanoviť základnú pravdu o stvorení a opísať vznik a vývoj sveta. Druhá kapitola s názvom Cieľ hovorí, že všetky stvorenia, od najvyšších po najnižšie v stvorení, túžia realizovať tri veci - bytie, vedomie a blaženosť. Tretia kapitola - Postup, opisuje metódu realizácie troch cieľov života. V poslednej kapitole, v Zjavení, autor pojednáva o zjaveniach, ktoré prichádzajú k tým, ktorí prešli dlhú cestu, aby uskutočnili tri ideály života, a sú veľmi blízko svojho cieľa.