Je ľahké skončiť v bludných kruhoch porovnávania sa, nespokojnosti a neustáleho výkonu, ak nevieme, aké
je naše miesto v tomto svete, k čomu sme povolaní, čo máme a čo nemáme robiť.
Ale čo ak je skutočná sloboda ukrytá v obnovení našej ľudskosti? V návrate k obyčajným veciam, ktoré
majú večný význam, ak ich robíme s Bohom a pre Boha? Celý náš život má byť duchovný – všetko, čo
robíme, by malo vychádzať z toho, čomu v srdci veríme, malo by to odrážať krásu a slávu nášho Stvoriteľa,
byť prejavom lásky voči Bohu a službou ľuďom.
Preto rovnako záleží na veciach malých aj veľkých, videných i skrytých, ocenených aj nepovšimnutých;
záleží na práci, ktorú robíme, ale tiež na tom, ako a prečo ju robíme; záleží na odpočinku, na tom ako
oddychujeme, čomu venujeme svoj čas a pozornosť, čomu hovoríme áno a čomu, naopak, povieme nie;
záleží na celom našom živote, so všetkým, čo k nemu patrí a čo ho napĺňa, pretože každý jeho kúsok je
súčasťou toho, kým sme a kým sa stávame – ľudskými bytosťami, ktoré vládnu zemi životodarným
spôsobom, podieľajú sa na Božom tvorivom diele, a tak odzrkadľujú Pánovu tvár svetu, ktorý očakáva, že
sa zjavíme…