Poľský spisovateľ Władysław S. Reymont (1867 – 1925), nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1924), je významným autorom obdobia modernizmu, preslávený najmä svojimi románmi Sedliaci a Zasľúbená zem. V r. 1894 vycestoval do Londýna na zjazd Teozofickej spoločnosti a odvtedy sa datuje jeho celoživotný záujem o špiritizmus, o kontakty so svetom duchov a okultné náuky. V románe Vampír stretá poľský emigrant Zenon záhadnú osudovú ženu Daisy, ktorú neustále sprevádza čierny panter, a pod vplyvom jej hypnotickej manipulácie zažíva stavy na pokraji sna a bdenia, halucinácie, avšak i parapsychologické fenomény (rozdvojovanie osôb, špiritistické aporty, zjavenie Bafometa), zúčastňuje sa na špiritistických seansách i satanistickej čiernej omši. Blúdi temným hmlistým „stokerovským“ Londýnom z čias fin de siécle, podzemnými katakombami tajomného mesta – monštra so sektami špiritistov, satanistov, madame Blavatskou, rovnako ako blúdi aj v sebe samom, v stavoch svojho podvedomia. Je femme fatale Daisynaozaj vampír, ktorý ho vedie k šialenstvu a smrti?