Román Oskár ide do neba je v slovenskej literatúre ojedinelý jav. Háber dokazuje, že aj život obyčajného človeka môže v sebe ukrývať protirečenia hodné Dostojevského spracovania témy o vine a treste...“ (Ľuboš Svetoň, spisovateľ a literárny kritik)
Rozprávanie sa začína spomienkami hlavného hrdinu a zároveň rozprávača Oskara na svoje detstvo, na hrozný skutok, ktorý kedysi vykonal... Vykúpil sa však láskou, pretože veľa miloval a statočne niesol kríž svojho života...