Malé červené autíčko netúžilo po inom, len byť ako ostatné autá. Veľké, silné a rýchle. Cítilo sa byť odstrkované, nepovšimnuté a rozhodne ne-malo toľko kamarátov ako autá, s ktorými sa stretávalo na cestách, na križovatkách, v garáži, či na parkoviskách. Našli sa aj také, ktoré sa mu posmievali. Malé červené autíčko bolo smutné, ronilo olejové slzy a hanbilo sa za seba. Netušilo, že sa mu raz splní sen - stať sa takým veľ-kým červeným autom, ktoré je vidieť už z diaľky. Aj keď sa spočiatku tešilo, že je odrazu obrovské a rýchle,
čoskoro oľutovalo, že nie je tým, čím bývalo. Aj keď by sa možno nie-komu zdalo, že si stále čosi vymýšľa, že je večne nespokojné, nie je to celkom pravda. Že prečo? Príbehy malého červeného autíčka, čo chcelo veľkým byť, vám dajú odpoveď.