V roku 1931 vyšla štúdia Symbolika kríža Reného Guénona. Jej tematickým jadrom sa stáva symbol, patriaci podľa autorových slov „do skupiny symbolov spoločných pre takmer všetky tradície, čo považujeme za znak, že tieto symboly sú priamo späté s prvotnou Tradíciou“: ide o symbol kríža. Guénon sa nezaoberá spojením kríža s určitou konkrétnou náboženskou tradíciou a jej zakladajúcou udalosťou, zaujíma vyššie hľadisko a venuje sa predstaveniu univerzálnej hodnoty tohto symbolu; v tejto súvislosti formuluje výčitku voči kresťanstvu, ktoré „akoby v istom zmysle zabudlo na symbolický charakter kríža a vidí v ňom iba odkaz na určitú historickú udalosť“. Guénon v knihe putuje naprieč rôznymi duchovnými tradíciami, využívajúc svoje hlboké znalosti týchto tradícií poukazuje na univerzálnu symboliku tvaru kríža; tá sa vo svojom plnom rozvinutí stáva geometrickým a priestorovým zobrazením duchovných možností ľudskej bytosti, ako aj sprostredkovateľom poznatkov o usporiadaní Univerza, a je úzko spojená s koncepciami mókše, Oslobodenia v hinduistickej tradícii, Univerzálneho Človeka v ezoterickom islame či Adama Kadmona v hebrejskej kabale. Guénon podrobne osvetľuje rôzne aspekty symboliky geometrického tvaru kríža a jej súvislosti; vďaka autorovej dôkladnosti a znalosti hlbokých spojitostí sa čitateľ môže dotknúť pravej funkcie tohto univerzálneho symbolu: vonkajší geometrický tvar sa stáva obrazom duchovnej cesty človeka putujúceho za Poznaním, fyzický priestor sa vďaka rozvinutiu symboliky kríža zjednocuje s vnútorným priestorom človeka.