Kódex Mestského a banského práva mesta Štiavnica zachovaný v prepise z polovice 16. storočia, pôvodne z roku 1237. Na základe analýzy jeho preambuly, ktorú pripojila a potvrdila kancelária uhorského kráľa Belu IV., na území dnešného mesta Banská Štiavnica mimo pôvodného banského mesta s názvom Bana vzniklo súbežné centrum baníckeho podnikania s názvom Štiavnica. Aj keď v dobe vydania právneho štatútu na jej území neexistovalo žiadne banské dielo, jeho občania získali štatút „horských mešťanov – walburgerov“, ktorí mohli podnikať v zmysle regálneho práva v exteritoriálnom území mesta na zemepanskej i cirkevnej pôde za podmienok určených týmto právom. Mestský právny štatút bol rozšírený o štatút banského práva, ktoré sa používalo nasledovných niekoľko storočí a je najstarším zachovaným a známym banským právnym štatútom v Európe.