V línií františkánskeho súladu medzi teóriou a praxou môžeme uvažovať o Scotovej progamovej téze, podľa ktorej teológiu chápe ako praxis. V úvode spisu Ordinatio jednoznačne tvrdí, že o Bohu " nie je možná špekulatívna veda", t.j. poznanie, ktoré si neuchováva podstatný vzťah k vôli, ktorej predkladá božské dobro a volá ju k láskyplnej odpovedi na toto nekonečné dobro.