Pred Kristom sa ľudstvo obracalo na Boha v snahe o spoločenstvo s ním, pričom náboženstvo ho predstavovalo stále väčšmi vzdialeného. Utiekajúc sa k svojmu Bohu, všetko, čo ľudia robili, bolo pre Pána, od služby cez modlitbu až po lásku k druhým. A tie najnábožnejšie osoby boli často natoľko zaujaté svojím Bohom, že si ani nevšimli potreby blížnych.
S Ježišom sa všetko mení. V ňom sa končí hľadanie Boha: Pána už netreba hľadať, ale prijať a v ňom a ako on kráčať v ústrety ľuďom. S Ježišom už ľudia nežijú pre Boha, ale z Boha, ktorý je Otcom, a teda žiada, aby ho prijali, aby sa s nimi mohol zlúčiť a zväčšiť ich schopnosť lásky.
Ježišovo posolstvo sa tak stáva univerzálnym a objíma celé ľudstvo. Nikto sa nebude ľudí pýtať, či verili, ale či milovali, nie či vstúpili do chrámu, ale či otvorili svoj dom núdznemu, nie či prinášali obety Pánovi, ale či sa podelili o svoj chlieb s tými, ktorí ho potrebovali. Ktokoľvek prejaví pozornosť voči potrebám druhého človeka, ten vstupuje do večného života.