Výber z básnickej tvorby slovinského lyrika Tomaža Šalamuna umožňuje slovenskému čitateľovi vytvoriť si skutočný obraz o jeho diele. Hromadí otázky, na ktoré básnik nečaká odpovede, poprepletané asociáciami a novými metaforami, ktoré sa nesnažia násilne vytvárať celky a uzatvárať formu. Motívy jestvujú vedľa seba, aby vypovedali o situácii. Jeho básnický jazyk nezachytáva realitu, ale skladá ju nanovo z útržkov pamäti. Namiesto vzletných slov sa v jeho poézii stretávame s najvšednejšími vecami, ktoré nás obklopujú.