Čo zbierka od Hiraxa, to menej (ne)básni a viac ilustrácií od Sofie, Hiraxovej "sestričky", ktorá si opäť našla čas a čarovala s pastelkami. A básne?
Šťastie, smútok, radosť, pokora aj bolesť vytekajúca zo vzťahov medzi mužmi a ženami, človeka s človekom, človeka a prírody, človeka a Boha...
Ukážky zo zbierky Povedz iba slovo:
Ďakujem za anjelov s ľudskom tvárou
Ďakujem za tých, ktorí s nožom režú mi rany,
cesty hnisu si na svedomie vzali.
Nazvali sa svetlonosmi, len na seba v tej práci akosi zabudli.
Je nás tu veľa, aj na ich vyslobodenie raz príde.
Žehnám ich silou nespútanou...
Ďakujem za sudcov, ktorí nešetria krikom.
Niet slov vysvetľovať niečo,
čo ešte nemôžu pochopiť. Ale viem, raz porastú.
I katov chápem, keď rúbu hlavy, nie sú pri tom,
Robia všetko najlepšie ako vedia, odborníci na popravy.
Ďakujem za rytierov, ktorí namiesto srdca meče majú.
No nesekajú, leč podpierajú.
Sú to práve tí, ktorí stáli vzadu,
aby prešli ku mne cez miesta,
ktoré uvoľnili tí, čo priateľmi sa menovali.
Ďakujem za anjelov s ľudskom tvárou, ktorí iba počúvajú,
nehovoria, no rozumejú. Do poslednej bunky súcitia, láskou
ma obaľujú. V ich očiach je tichá múdrosť, stačí iba, aby boli.
Ďakujem za tieto bytosti svetla, ktoré ma oživujú,
keď skutočne všetko správnym smerom bolí.