Adalberta Zamaróczy je poetka a literátka zo starobylého zemanského rodu Zamarovský zo Zamaroviec z 12 storočia. Narodila sa v roku 1862 na Považí, jej myslenie formovala aristokratická výchova. Poetkina rodová línia pochádza od prarodičov Františka Xavera Zamaróczyho s manželkou Annou von Szendrey, ktorí žili aj v Zamarovskom kaštieli aj v Trenčíne. Literárna činnosť Alberty Zamaróczy v Rakúsko-Uhorsku pochádza z obdobia 1890-1908. Zbierku poézie Smutné akordy napísala ako 46 ročná. Zemansky aristokratická, žensky vivaldiovská poézia reflektuje poetkine predstavy o láske a bohu, ročných obdobiach, o prírode, udalostiach, náladách, pôvode a spoločnosti, ktoré približuje myšlienkami a emóciami 19. storočia, a jemnými a diplomatickými metaforami, inšpirovanými prírodou. Ilustrácie akademického maliara Š. Galvánka zaraďujú Zamarovskej poéziu vizuálne do rodových súvislosti heraldických, genealogických, historických, aj topografických. Poézia poetky Zamarovskej má historickú, literárnohistorickú, aj literárnovednú hodnotu. Významná je ako zdroj poznania histórie, dejín publicistiky, života spisovateľov, dejín a úlohy vzdelaných žien v spoločnosti 19 storočia.