Gerbocova báseň je drsná alúzia na takmer zabudnutú knihu Sebastiana Drosteho a Barbary Berberovej z roku 1923 a na postavy týchto prorockých berlínskych kabaretných performerov. Alúzia plná mystifikácií a proklamatívnych vyhlásení, drzá, neúctivá a krutá… a zvláštne pôsobivá. Táto takmer 60-stranová báseň začína poznámkou: „Celý text musíš prečítať na jedenkrát bez prestávky bez možnosti nádychu rýchlo a nervne neusporiadano drzo cynicky s vybitým zubom s hrdzavou podliatinou po náhlej facke a na tvári maska-úsmev!” Gerboc ju písal medzi rokmi 2009 a 2025 ako spektakulárne inscenované predstavenie, ako báseň nerešpektujúcu vlastné hranice, báseň ako teroristický útok, báseň ignorujúcu očakávanú štruktúru básne, báseň s fotografickým sprievodom, notovými partitúrami a filozofickými poznámkami skúmajúcimi možnosti reči. Nemožnosť nádychu, politika tela, sex a tma, spektákel premeny tiel a bizarný scenár natáčania klipu pre dospelých obklopeného hrôzou lágrov a intimitou súkromných honosných sídel. Je to báseň, ktorá kašle na nepripraveného čitateľa. A hlavne žiadny oddych! Tak dýchaj, kým máš kedy. (Báseň vychádza v noci z 31. decembra 2025 na 1. januára 2026.)