Obvolal som všetkých aby mi pomohli, ale nikto nedvíha. Posielam sms, ale tiež nikto nič, uvidíme. Prežili sme komunizmus, prežijem aj toto. Žrádla mám dostatok aj bez toho chrapúňa Ľuba, ktorý si myslí, že som mu niečo dlžný. A dlžný je on mne. Predovšetkým za svoj dom, ktorý je v poriadku a za jeho zdravie.. Koľko ráz mohol skončiť v nemocnici. Stačilo mi zavolať a ja som mu bol k dispozícii. Rozhovor, naladenie na správnu tému a bolo po záchvate.
Ešte mám vodu v uchu pop poslednej sprche, ale kašlem na ňu. Uschne. Idem si na chvíľu oddýchnuť. Na cigaretu ešte nemám chuť, ale hádam príde, keď si dám kávičku na balkóne.
Na sebe mám kraťasy, ktoré som našiel. Je v nich aj rúško, stačí vziať kľúčenku. Pre istotu si ju vkladám do vrecka aby sa nestratila. Asi sa už nebudem sprchovať. Ak áno, tak keď Ľubo odíde, ešte mu verím. Už neraz ma sklamal, ale dávam mu ešte šancu. Potom neviem čo s tým urobím. Erik je tiež nezvestný.