Ireney Baláž, básnik, publicista, recenzent, esejista a organizátor literárneho života, začal publikovať na začiatku 90-tych rokov v literárnych časopisoch. Debutoval útlou zbierkou intímne ladenej poézie Fresky (1996), po nej vydal zbierky básní Anatómia smädu (2000) a Prierez tmou (2004). Vo filozoficky, ale aj impresívne ladených básňach hľadá cez neopakovateľnosť okamihu zmysel ľudskej existencie, úlohu lásky a viery. Meditatívnym hlasom z básnického ústrania bez bombastických fráz podáva správu o živote dnešného premýšľajúceho človeka, o jeho hľadaniach, nachádzaniach, radostiach aj sklamaniach. Jeho básne sa prezentujú aj v rámci literárnych festivalov či autorských čítaní a preložili ich do ôsmich jazykov. Na margo Času hmatu Igor Hochel napísal: „Zbierka je skutočne zaujímavá, ponúka originálne videnie sveta v mikrosvete jednotlivca. Je lyrickou reflexiou o univerzálnych otázkach bytia, ktoré jednotlivca i ľudské spoločenstvo presahujú a zrejme ho nikdy neprestanú znepokojovať...“.