Nová zbierka poézie Miroslava Daniša - Jesenná mandala, prináša príbeh istej symboliky. Kruhu,
ktorý svojou dokonalosťou a harmóniou hovorí o nekonečne, tak ako v básni...,,som ako pohodený meteorit“...ako dve sýkorky na verande čakajú na návštevy z Vesmíru...“
Autor sa spomienkovo dotýka najsilnejších momentov života. Istú auru tajomna, v ktorej spočíva tichá sila osobnosti, kúzlo, ktorým vie inšpirovať druhých, to všetko môžeme nájsť v tejto novej zbierke...,,osobnosť visí od neba po zem...“
Každý čitateľ nájde tú svoju mandalu. Jej harmóniu, čistotu, bezhraničnosť, pretože kruh nemá začiatok ani koniec. ...,,rozumiem smútku briez...“, ako aj ,,...duša...stratí roztopašné krídla...“
Domnievam sa, že aj tieto príbehy-básne, stanú sa silným impulzom do vnútra človeka, k istému návratu, k harmónii sveta, zvlášť v tomto rozkolísanom období...,,namiesto nábojov kamene, po boji sa spočítali obete, víťazi aj porazení sme sa vrátili domov k večeri.“
Autorovi prajem, aby aj touto poetickou zbierkou si získal srdcia čitateľov.