Po predchádzajúcich básnických zbierkach (Len sny, 8 minút k Slnku a Srdečná krajina) prichádza René Kaminský s ďalšou zbierkou. Autor pracuje so slovom ako umelec s ornamentom. Jeho poézia má rozvetvené vetné reťazce, nádherne dokáže využiť metafory. Bytostne nefalšovaný vzťah k žene spätý s radosťou i sklamaním: Nechcem sa už biť o hĺbku tvojej priazne, som unavený zo súbojov z hmly narodených... Pomôž mi dostať sa preč z tvojej piesne, keď nemôžem ďalej kráčať lúkami prežehnaný. Keď ňadrá napnuté ako plachty lode bielej ma odnášajú do mĺkvych zátočín? Z autorovej poézie vystupuje celá scenéria bytia. Ako keď maliar ponorí štetec do dúhových farieb Bojím sa usnúť, ach, strach mojej biedy je hebký ako obláčiky, čo si narovnáva pod hlavou svitanie. Prihovára sa vo svojich textoch osobne žene, oscilujúc neraz medzi ľúbostnou a mysticko-náboženskou tematikou. Zbierka sa iste dotkne srdca takmer každého čitateľa. Je v nej romantika, vnútorné prežívanie, hlboký ponor do bytia človeka i dnešného sveta. Nie nadarmo už pri autorovom debute sa spomína, že je jeho tvorba je akousi artterapiou na zmysly človeka.