Kniha Ohnisko reči alebo mlčanlivá hĺbka horizontu s podtitulom Úvahy a štúdie (nielen) o jazykoch poézie je rozdelená do dvoch častí, ktoré na seba nadväzujú iba sprostredkovane. V prvej časti sú zaradené štúdie a eseje, ktoré vznikali postupne a boli priebežne publikované v monografiách a zborníkoch ako ich samostatné kapitoly alebo ako príspevky v odborných a literárnych časopisoch na Slovensku. Kapitoly zaradené do prvej časti knihy sa venujú najmä interpretácii poézie Ivana Kraska, Jána Ondruša, Jozefa Mihalkoviča, Štefana Strážaya, Ivana Štrpku, Karola Chmela a Erika Grocha, pričom tieto interpretačné sondy sa pohybujú v rozpätí od jednej básne (vo vzťahu k autorovej poetike vybranej ako pars pro toto) až po celý autorov opus.
Druhá časť knihy so samostatným názvom Semiotika mlčaniaje publikačným výstupom z individuálneho vedecko-výskumného projektu a je predovšetkým interdisciplinárnym mapovaním jazykových/rečových území, ku ktorým autorku priviedla práve poézia a širšie literatúra vôbec. Poézia ako síce špecifický, no exaktne ťažko uchopiteľný jazykový diskurz, pri ktorého rečovom výkone nepochybne zohráva svoju dôležitú, ak nie priam určujúcu úlohu aj fenomén nevysloveného alebo zamlčaného presnejšie nevysloviteľného. Mlčanie ako deficit reči a mlčanie ako prázdny horizont jazyka/reči alebo ako súčasť predpokladových štruktúr verbalizovaných rečových prejavov to sú iba niektoré z určení, na ktoré v súvislosti s rečou mlčania v tomto kontexte poukazuje.