Krátke eseje známeho slovenského spisovateľa Dušana Dušeka hovoria najmä o literatúre a umení. Dušan Dušek je slovenský básnik, prozaik, filmový scenárista, autor rozhlasových hier a literatúry pre deti a mládež.
Dušeka vnímame ako prozaika a scénaristu s typickou drobnokresbou, poetizmom, obraznosťou, hravosťou i humorom. Tieto znaky môžeme nájsť aj v knihe Veľká potreba lampášov, hoci ide o esejistické pripomenutie tvorivej atmosféry okruhu autorov časopisu Mladá tvorba, o recenzie literárnych či výtvarných diel. Neexistuje veľký rozdiel medzi autorovými prózami a jeho textami o umení, v oboch prípadoch ide o naratívy, v ktorých prevažuje radosť zo spoznávania a láska k veciam tohto sveta (tu k obrazom a knihám). Autor sa suverénne pohybuje vo fikčnej realite, ale rovnako pôsobivo opisuje sochárske či výtvarné diela alebo iné adaptácie. Je to tak i preto, že nie je zväzovaný literárnovednými, prípadne umenovednými termínmi, naopak, využíva takmer lyrický jazyk a obraznosť. Nie náhodou sa hovorí, že metafora je najpresnejším pomenovaním: i Dušek sa prostredníctvom nej dostáva k umeleckým dielam bližšie ako nejeden literárny vedec.