Dlhoročný diplomat hovorí v knihe o zaujímavých životných križovatkách, vyjadruje sa k závažným témam a spomína na svoje diplomatické misie, ktorými prešiel za štyridsať rokov. A to s takým nadšením a nesmiernym nadhľadom, že mu môže závidieť každý pre koho nie je práca záľubou a potešením. Obdivuhodné je, že sa pri rozprávaní a písaní neštylizuje, nehovorí „diplomaticky“, hoci je diplomatom. Čitateľovi sa prihovára ľudsky, priateľsky a od srdca. V tom je podstata jeho publicistického a literárneho prejavu, ale zdá sa, že aj bytia a celoživotného snaženia. Tvrdí, že mu postačuje, ak sa nad jeho myšlienkami uverejnenými aj v tejto knihe čitatelia korektne zamyslia.