Povesti zozbieral český profesor Emanuel Kosík počas svojho pôsobenia na štátnej obchodnej škole v Skalici od roku 1920 do vzniku Slovenského štátu, kedy bol nútený odísť na Moravu. Povesti pochádzajú z regiónu tzv. Moravského Slovácka, ktoré v minulosti tvorilo slovenské a moravské okolie rieky Moravy. Väčšina povestí je zo Záhoria (napr. Skalica, Holíč, Gbely, Vrbovce, Borský, v tom čase ešte Búrsky Mikuláš), niektoré však zasahujú aj do moravského regiónu (napr. Strážnica, Veselí nad Moravou). Zbierka povestí je jedinečná v tom, že texty pochádzajú od samotných žiakov, ktorí ako domácu úlohu zaznamenávali rozprávanie svojich rodičov a starých rodičov z jednotlivých záhorských obcí. Ide o netradičné povesti a povery, ktoré sa ešte aj v tridsiatych rokoch minulého storočia udržiavali medzi ľuďmi.