Pier Giorgio bol jednoducho osobou, ktorá sa vyvíjala v každodennom živote, ale vždy vystupovala do výšky bez toho, že by to bol niekto spozoroval. Pochopili sme ho až neskôr, predovšetkým z jeho listov a zo svedectva tých osôb, ktoré ho poznali. Veľmi miloval hory, lyžoval, jazdil na koni, plával, mal opravdivú vášeň pre Danteho, dával prednosť maliarstvu a poézii. Na základe tejto „normálnosti“ prežívanej s radosťou, s detskou vôľou žartovať, chodievaním na výlety s priateľmi, účasťou na spoločenskom a politickom živote, možno najlepšie zrekonštruovať jeho obraz: do tohto všetkého bol vštepený jeho vzťah k Bohu, jeho rozhovor s Absolútnom. V tom je jeho zvláštnosť a geniálnosť.
LucianaFrassati