Tieto krátke príbehy a osobné spomienky na troch vychovávateľov a pedagógov dona Andreja Šándora, dona Augustína Nádaského a dona Rudolfa Blatnického sú mozaikou udalostí a situácií z čias ich pôsobenia v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda. Bolo to obdobie autorovej mladosti a príbehy sú vyrozprávané s odstupom rokov a z pohľadu dospelého.
Umožňujú vidieť viac, než je napísané: neraz skrytú námahu tých, ktorým záležalo na živote Cirkvi, v tých rokoch na Slovensku prenasledovanej a utláčanej. Môžeme sledovať ich lásku k vlasti aj ich prezieravosť, ktorá priniesla svoje ovocie.
Ako jednotiaca línia sa celou knihou vinie autorova vďačnosť Bohu za týchto vzácnych ľudí.