V Knihe krátkych lások, čo trvajú večne sa spája osem príbehov. Portrétov dievčat a žien, ktoré zanechali v živote rozprávača hlbokú stopu. Bezmenný muž vyrástol v sovietskom sirotinci a svoje krátke lásky, často jednostranné a platonické, opisuje jednoducho a výstižne. Hoci sa geograficky stále nachádza na území Sovietskeho zväzu, poeticky a myšlienkovo je vzdialený od ľudí, ktorí režim podporujú, ako aj od disidentov, ktorí obetovali svoj život boju proti nemu.
V škole ho učili, že keď sa komunistický ideál naplní, nikto nebude mať nedostatok a medzi ľuďmi zavládne láska. O niekoľko desiatok rokov neskôr, keď sa z rozprávača nestáva ani komunista, ani disident, si uvedomuje, že láska v jeho krajine vždy bola – je to jeho láska k prirodzenej kráse jeho krajiny a k obyčajným ľuďom s neobyčajnými životnými príbehmi.
Andrei Makine sa téme lásky – nájdenej, zažitej a stratenej, venuje vo všetkých svojich románoch, v prípade Knihy krátkych lások, čo trvajú večne je však láska tým najdôležitejším.