Večer čo večer berie starnúci spisovateľ svojich dvoch psíkov na prechádzku po jednej z rímskych ulíc. S poslednými vernými spoločníkmi, ktorí nechcú viac než kúsok nesoleného chleba, spomína na svoj príchod do mesta, prvé zamestnanie a dievča, do ktorého sa zamiloval, na kaviarne na námestí Popolo, kolegov-alkoholikov a pestrofarebnú bohému, ale aj na rozlúčky s blízkymi, ktorých mu vždy pripomenie rieka osudovo plynúca nocou.
Gianfranco Calligarich sa v najnovšej knihe vracia do uličiek Ríma presne po päťdesiatich rokoch od svojho debutu Posledné leto v meste, aby nás neobyčajným jazykom presvedčil o tom, že nielen pre jeho literárne postavy, ale aj pre neho samotného je toto mesto osudové.