Kolovrat je výpoveďou človeka o živote, o jeho osobnom vnútornom prežívaní životných situácií, ktoré sa môžu javiť ako banálne, on ich však vníma ako hraničné, prelomové a vo svojej symbolike prezrádzajúce úlomky poznania o svete. A môžu to byť iba úlomky poznania, pretože svet neprezrádza človeku svoje tajomstvá priamo, iba mu čosi našepkáva, prehovárajúc sa mu v tajomnom jazyku náznakov a vnuknutí. Vôbec nezáleží na konkrétnych okolnostiach konkrétnej situácie zažívanej človekom..., každá z nich je (iba) ďalšou fázou prechodu etapami odvekého cyklu, v ktorých sa čosi mení a zároveň zostáva rovnaké.
Rozprávač Kolovratu vypovedá o živote ako o ceste, na ktorú je človek predurčený, odsúdený, vyvrhnutý, sám a úplne sám sa s ňou musí vyrovnávať a nachádzať jej zmysel. Ak sa mu to aspoň trochu podarí, potom sa pravdepodobne priblíži k pochopeniu zmyslu existencie. Na margo knihy spisovateľka a publicistka Mária Bátorová napísala: Túto prózu čítame ako keď sa smädný dostane k čírej chladnej vode, nevie sa odtrhnúť, musí do sýtosti piť. Nepýta sa, kde tá voda pramení, ani kam tečie, nechá ju len jednoducho cez seba tiecť a ňou sa osviežiť.