Básnická kniha slovinského spisovateľa Miklavža Komelja Liebestod prevracia zaužívané predstavy o smrti a v kontexte európskej literatúry nového milénia predstavuje jeden z najprekvapujúcejších literárnych projektov, v ktorej je fenomén smrti preskúmaný z netradičných a až protirečivých aspektov. Smrť tu nie je zachytená ako posledná vec v životnom príbehu človeka, ale stupňovanie intenzity života. I keď sa v knihe sleduje viacero cieľov, tým najpodstatnejším sa javí oslobodenie človeka od paralyzujúceho stavu pri interakcii so smrťou. Hoci má hĺbkový ponor v knihe podobu osobnej cesty, vďaka obrazovému a jazykovému potenciálu poézie ide nielen o sugestívnu, ale tiež prenosnú skúsenosť. Preložila Diana Pungeršič.