Rozprávačom románu Sedem rokov je nemecký architekt Alexander, ktorého na ceste za zmysluplným životom sprevádzajú dve protikladné ženské postavy: manželka Sonja, vzdelaná a atraktívna dáma z dobre situovanej rodiny, a milenka Iwona, jednoduchá a silno veriaca poľská emigrantka z chudobných pomerov. Stamm do románu vkladá univerzálne psychologické otázky o moci lásky, manželskej kríze a nevere, ukazuje, ako človeka zasahuje
zrieknutie sa dieťaťa či adopcia, a načrtáva panoramatický obraz spoločnosti od konca osemdesiatych rokov 20. storočia až po nástup nového tisícročia s prejavmi hospodárskej krízy. Sopečné výbuchy lásky a žeravosť pahreby ľudského vnútra podáva Stamm s kontrapunktickým majstrovstvom neutrálnym, vecným, priam chladným tónom. Ako
svedomitý účtovník presne zaznamenáva ekonomicky podmienené zmeny v medziľudských vzťahoch a vystavuje svojim postavám neúprosný účet. Autor používa pásmovú kompozíciu založenú na pravidelnom striedaní kratších a dlhších kapitol, ktoré sa odohrávajú v dvoch časových rovinách. Jednotlivé časti vytvárajú navzájom funkčnú jednotu
literárneho textu pripomínajúceho stavby architektov Le Corbusiera a Alda Rossiho, ktorých odkaz hrá v románe dôležitú úlohu. Preložil Ján Jambor.