Protagonisti poviedok debutujúcej autorky Anny Kiliánovej sú vystavovaní bizarným situáciám. Tučnej Kláre komplikuje vzťahy s?mužmi smejúci sa pes, ktorého zdedila po otcovi. Mužovi sa po príchode z?nemocnice zdá, že jeho suseda je tenká ako hárok papiera a?novinový stánok mu pripomína útroby vesmíru s?dvomi vynárajúcimi sa očami. Hrdinovia poviedok tak balansujú na tenkej hranici medzi suchou realitou a?absurdnými preludmi. Snažia sa nájsť rovnováhu, ktorú na pomedzí predstáv a?skutočnosti, fikcie a?faktu hľadáme každý deň.
Anna Kiliánová (1981) sa narodila v?Brezne. V?Bratislave vyštudovala fyziku. Tri roky žila vo Francúzsku, kde začala s?písaním detektívneho románu. Prvýkrát sa literárne predstavila ako finalistka súťaže Poviedka 2009. Niekoľko textov jej vyšlo v?nedeľnej prílohe denníka Pravda. Napísala scenár k?jednej z?poviedok filmu Intrigy. Pracovala ako jazyková redaktorka knihy Uršule Kovalyk Krasojazdkyňa. Tento rok jej vychádza detská kniha Obed s?drakom s?vlastnými ilustráciami, v?najbližšej dobe by sa mala objaviť aj v?nemeckom jazyku. Žije v?Bratislave, má dve deti. Najviac peňazí vráža do kníh a?do jedla. Má rada hlučné miesta a?vysoké kopce.
Ukážka z knihy:
Nešla som na pohotovosť, ani za obvodným lekárom. Zdalo sa mi to zbytočné. Dlho sa nedialo nič, len som bola príšerne smädná. V?noci ma bolelo v?hrudi. Ráno som mala ťažkosti s?prehĺtaním raňajok. Mala som ísť za lekárom. Ale čo by som mu povedala? Že mi zabehla slivka? Hranou kôstky poškriabala hrdlo, povedal by a?pomyslel by si svoje. A?že som hysterka.
Pred mesiacom som sa s?plnými ústami zohla za padajúcim pohárom a?slivka mi zaskočila do krku. Neprestajne som pila vodu. Sedela som v?kancelárii a?ťukala do počítača jednou rukou. V?druhej som na spodnej pere držala fľašu s?vodou. Kolegyňa povedala, že ak ešte ten deň vydrúľam ďalšiu prepravku s?minerálkou, zožerie vlastné pančuchy.
Vybrala som si dovolenku. Ráno som sa hltavo ponorila do bazéna. Ignorovala som pohľady plavčíka a?pila. Poobede sa bazén naplnil džavotajúcimi deťmi. Kŕčovito som sa držala okraja, vyhýbala sa akejkoľvek pozornosti, mávala nohami a?pozorovala, ako sa zelený vzor listov na oranžových plavkách pitvorí na mojom nafukujúcom sa bruchu. Boj proti pitiu vody predstavoval pocity, pri ktorých sa mozog vsakoval do útrob tela a?menil na hustú ružovú kašu. Nedalo sa to vydržať...
(str. 91)