V matkinom tele sa ešte dlhé roky po pôrode nachádzajú bunky dieťaťa a platí to aj naopak. Materstvo robí zo žien príšery – spája čiastočky niekoľkých stvorení do jedného prapodivného organizmu.
Šesťdesiatnička Marie ovdovela, žije v prenajatom byte a privyrába si strážením detí. Vo chvíli, keď vydáva svoju dcéru Rózu, má pocit, že o ňu definitívne prichádza. Dôchodkový vek, nedostatok peňazí, a najmä pocit, že sa stáva neviditeľnou, ju nútia hľadať spôsoby, ako sa znovu začať brať vážne. Róza sa zatiaľ pripravuje na vlastné materstvo, a zároveň zisťuje, že svojich blízkych pochopíme až vtedy, keď o nich začneme rozprávať.
Spisovateľka Klára Vlasáková pozoruhodne spracovala tému starnutia, telesnosti, materstva a medzigeneračných vzťahov. Román Telá sa v ankete českého Deníka N stal Knihou roka 2022.