José Viriato sa každý deň nadránom vydáva na obchôdzku kontajnerov. Nechodí do práce, živí sa obnovovaním a predajom vecí, čo iní odhodia. Žije sám so svojimi dvoma psami, po traumách prežitých v detstve nestojí o ľudskú spoločnosť. Pre susedov je čudák a zberač odpadkov, ktorého radi ohovárajú za chrbtom. Zo samoty ho vytrhne až nečakané priateľstvo s rovnako osamelou susedou.
Isabela Figueiredo sa v románe Pes uprostred cesty usiluje rúcať predsudky voči tým, ktorí sú niečím iní a nezapadajú do našej predstavy o tom, čo je „normálne“ a „správne“. Do popredia sa dostáva veľmi aktuálna téma samoty uprostred ruchu veľkomesta a „neviditeľní“ ľudia, ktorých denne stretávame na uliciach, ale prehliadame ich, či dokonca odsudzujeme, pretože nežijú tak, ako od nich očakáva majoritná spoločnosť.
Tvorbu prekladu publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.