„Všetky šťastné rodiny sú si podobné, každá nešťastná rodina je nešťastná svojím spôsobom.“ Afonso Cruz rozohráva túto tézu vychádzajúcu z prvej vety románu Anna Kareninová, jedného z najslávnejších diel svetovej literatúry, vo svojej próze o hľadaní šťastia a lásky a unáša čitateľov do ďalekej Kočinčíny.
Román je reflexiou o ľudských rozdieloch, vzdialenosti medzi nami a o subjektívnom, často neopodstatnenom strachu zo všetkého cudzieho. Je to kniha o hraniciach – geografických, ale aj mentálnych, o múroch, ktoré si okolo seba staviame a ktoré nám často bránia naplno žiť, a tak sa naša existencia obmedzuje len na prežívanie.