Šesťdesiat rokov je dlhé obdobie. Ako sa vyrovnať so zmenami, ktoré prináša čas a pritom dodržiavať pravidlá? Ako žiť s ťaživým tajomstvom a nestratiť sebaúctu? Prečo deti opakujú chyby svojich rodičov? Tieto a iné otázky, či odpovede, nenájdete v žiadnych pravidlách.
Autorka:
„Mám šťastie, lebo som obklopená úžasnými ľuďmi, ktorí ma majú radi takú, aká som. Verím, že každé dobro sa nám vráti a všetko je tak, ako má byť. Snažím sa dodržiavať pravidlá, aj keď musím priznať, že sa mi to niekedy nedarí tak, ako by som chcela. Život beriem s humorom a rany od osudu prijímam s úsmevom. Som presvedčená, že všetko sa deje z určitého dôvodu a to mi pomáha ísť ďalej. Radujem sa z každého dňa a to prajem aj svojim čitateľom.
Ukážka:
Šesťročné dievčatko sedelo na studených schodoch v chodbe bytového domu, do ktorého sa pred pár dňami prisťahovali. V náručí stískalo bábiku. Triaslo sa a pri každom vzlyku svojej matky, alebo pri zúrivom výkriku opitého otca, vychádzajúceho z ich bytu, sa myklo. Pritom silno zatvorilo oči, akoby to mohlo pomôcť, aby prestalo počuť. Keď ich opäť otvorilo, pred sebou uvidelo stáť iné dievčatko, s veľkými hnedými očami...
...a teraz je tehotná. Nešťastná a tehotná. Nešťastné a navyše tehotné ženy sú veľmi naštvané a pripravené vrátiť úder. Chcú raniť a chcú, aby to bolelo. Aby to veľmi bolelo.
- Ale tehotná? – zopakoval po nej neveriaco, s vyvalenými očami.
- Čo si taký vyplašený? Tehotná, neznamená nakazená nebezpečnou a nevyliečiteľnou chorobou, - odvrkla.
- Ale ako?
- Ako? Normálne.
- S kým?
- Už si zabudol? Mali sme sex...