Metelica je podľa slov V. Sorokina novela o cieli ruského života, ktorým je ešte aj v 21. storočí každodenný boj o holé prežitie. Po románoch Opričníkov deň (2008), Ľad (2008) a po konceptuálnej knihe Srdcia štyroch (2009) je to v poradí štvrtý Sorokinov titul, ktorý vychádza vo vydavateľstve Kalligram.
Okresný doktor Platon Iľjič Garin sa počas silnej metelice ocitá na poštovej stanici. Domáha sa saní s konským záprahom, aby sa mohol čo najskôr dostať do dediny Dolgoje, ktorú zachvátila hrôzostrašná epidémia. Bolívijsky vírus sa šíri uhryznutím a z ľudí sa stávajú krvilační zombíci. Doktor Garin vezie so sebou vakcínu pre nenakazených obyvateľov dediny, ktorú im treba podať do niekoľkých hodín. Dostať sa k ním však nebude také jednoduché ...
Metelica je akousi hrou na asociácie, nielen literárne. Vo svojej podstate metelica dokresľuje atmosféru, zásadným spôsobom ovplyvňuje vývoj deja a zároveň predstavuje všadeprítomného hlavného hrdinu. Počas jedného z interview pre portál The New Times V. Sorokin uviedol, že Metelica je novela o cieli ruského života – o fyziologickom prežití[1] a živote ruského národa, ktorý dennodenne bojuje s podobnými metelicami v rôznych podobách. Sorokinova novela okrem existenčnej otázky ruského človeka však pred čitateľom predostiera aj iné témy. Pomerne výrazný je triedny konflikt medzi doktorom Garinom, predstaviteľom inteligencie či vyššej triedy, a Perchušom, prostým človekom, ktorému ku šťastiu stačí strecha nad hlavou a dostatok jedla, čím autor zobrazuje binaritu ruského národa, aktuálnu aj v 21. storočí.