Mladý Miki na ceste za svojím snom – stať sa stíhacím letcom. Cesta, ktorá sa kľukatí cez dlhé roky armádneho drilu, drsnú džungľu pokrivených vzťahov a charakterov, bolesti a bahna, aby napokon čudesnou hrou osudu vyústila kdesi úplne inde...
Autobiografický román z prostredia leteckých vojenských škôl a kasární v socialistickom Československu 80. rokov zaujal už pri prvom vydaní (1995) dynamickým vrstvením scén zasadených do brilantne skicovaných kulís armádnej mašinérie v službách totalitného režimu. Dodnes nestratil nič zo svojej sviežosti a aktuálnosti. Krehký príbeh dospievania mladého muža a jeho vzťahov vo svete plnom absurdít, násilia, plytkej účelovosti a pokrivených charakterov nesie nadčasové posolstvo.
V časoch, keď sa nanovo zvojnovieva a zisťujeme, že naše životy patria štátom, ktoré nás môžu poslať na smrť, ostáva len zopár trvalých istôt, nepremlčateľná pravda, ale aj genocída, no nadovšetko slovenské mamičky... Stanislav Háber v období normalizácie akoby zázrakom prežil haváriu a jeho optiku ovplyvnili aj jedinečné prostredia (letecké učilište a na pokraji smrti záhadné zákutia psychiky). S darom serendipity, výnimočnej i bystrej vnímavosti, s dušou básnika i postrehom novinára, vytvoril nezbadaný, generačný román.
Andrej Ferko, spisovateľ, básnik a dramatik
Nasledujú zložité peripetie, keď sa Mikiho sen o vysokej škole leteckej (vojenskej) stáva skutočnosťou, a na to nástup na školu, ktorá v príslušnej kolónke kádrových materiálov končí záznamom „pilot nadzvuk“. (Ak pravda poslucháč neskončí v zacínovanej rakve...) Čo je na Háberovej próze najzaujímavejšie, je snaha o prepojenie témy, jej jednotlivých motívov so štylistickou formou textu... V zbesilom tempe strieda scény, spätne sa k nim po niekoľkých stranách vracia, pridáva snové (až obsedantne snové) motívy, chrlí doslova kinematograficky pôsobiaci „záber za záberom“ toho, čo sa deje, dialo (či bude diať?)...
Maroš Bančej, básnik a spisovateľ