O antickej filozofii bolo z rozličných uhlov pohľadu napísaných nemálo kníh. Napriek tomu dodnes o nej panuje množstvo povier, mýtov a predsudkov, ako napríklad (ak už máme na mysli našu hlavnú tému), že v chápaní vzťahu medzi spoločnosťou a indivíduom podliehala totalitárnym tendenciám, a teda aj jej chápanie demokracie bolo „totalitárne“, že neuznávala, podceňovala alebo dokonca nepoznala slobodu jednotlivca, že sa nestarala o jeho práva atď. Preto si autori tejto monografie kládli za prvoradú úlohu demystifikovať a prehodnotiť podobné myšlienkové stereotypy, ktoré o čo sú jednostrannejšie, o to viac sa „držia pri živote“. Druhou, azda ešte dôležitejšou úlohou, ktorú si pre seba postavili, bolo pokúsiť sa vytvoriť pokiaľ možno čo najucelenejší obraz o hlavnej téme – antickej demokracii a slobode. Treťou úlohou bolo teda hľadať práve možné súvislosti antického chápania demokracie a slobody s ich dnešným ponímaním.
Kniha je predovšetkým určená študentom – filozofie, histórie, politológie a ďalším príbuzným vedným disciplínam ako pomôcka v pedagogickom procese. Avšak dúfame, že zaujme aj pedagógov a vedeckých pracovníkov špecializujúcich sa na otázky a problémy nastolené v tejto knihe. Napokon môže byť užitočná aj pre širší okruh čitateľov, ktorí sa zaujímajú o antickú filozofiu, antickú históriu alebo všeobecne o antickú kultúru.
Autor: doc. PhDr. Ivan Buraj, PhD., doc. Mgr. Milan Chabada, PhD., doc. Mgr. Andrej Kalaš, PhD., PhDr. Josef Petrželka, PhD., Mgr. Elena Ubancová, PhD., Mgr. Ulrich Wolner, PhD.
Recenzenti: doc. Mgr. Vladislav Suvák, PhD., Mgr. Matúš Porubjak, PhD.