Jeden z najzásadnejších spisov nemeckej filozofky a rehoľníčky Edity Steinovej (1891 1942).
Filozofické základy psychológie a duchovných vied tvoria dve štúdie: Psychická kauzalita (1918) a
Indivíduum a spoločenstvo (1919). Pôvodne boli zamýšľané ako habilitačná práca a v roku 1922
publikované v Husserlovej Ročenke pre filozofiu a fenomenologický výskum. Autorka v nich pokračuje v
skúmaní problémov načrtnutých vo svojej doktorskej práci. V prvej štúdii sa prostredníctvom
fenomenologických prístupov venuje analýze osoby, jej štruktúry a fungovania, aby sa pokúsila o vlastné
teoretické zdôvodnenie nového chápania psychológie a systematizáciu duchovných vied. V druhej sa
venuje vzťahu indivídua a spoločenstva na základe chápania vzťahu tela, duše a ducha. Skúma význam
nadindividuálnych vzťahov, sociálneho konania, intersubjektivity, slobody indivídua vo vzťahu k
spoločenstvu a mechanizmov, ktoré v tomto vzťahu fungujú.
Spolu s niekoľkými ďalšími textami však zároveň predstavujú záver jednej etapy jej fenomenologických
skúmaní a postupný prechod k spájaniu husserlovskej fenomenológie s filozofiu Tomáša Akvinského a
kresťanským chápaním sveta i človeka.