Dejinami prijímania západných literatúr na Slovensku v čase utvárania modernej slovenskej literatúry v 19. storočí a na prelome 19. a 20. storočia sa zaoberali viacerí literárni a kultúrni historici. Kniha romanistky Jany Truhlářovej sa pokúša zasadiť túto problematiku do internacionálneho rámca, poukázať na hlbšie súvislosti literárnych vzťahov, a tým prispieť k obohateniu domáceho
pohľadu.
Zameriava sa na komplikovanú slovenskú recepciu troch významných francúzskych spisovateľov druhej polovice 19. storočia, Gustava Flauberta (1821 – 1880), Émila Zolu (1840 – 1902) a Guy de Maupassanta (1850 – 1893), ktorí pôsobili na európsky literárny vývin v čase utvárajúcej sa modernej slovenskej literatúry, a tak sa s ich literárnymi názormi a koncepciami domáci literáti a kritici nevyhnutne vyrovnávali. V tomto duchu sa na osi Východ/Západ odohrával aj proces prijímania vzorov a ozrejmovania si vlastnej budúcej orientácie v rámci slovenskej literatúry a kritiky. Jednotlivé kapitoly monografie nie sú zoradené chronologicky, ale ako prvému sa venuje Émilovi Zolovi, pretože v slovenskej kritike sa jeho meno od začiatku ozývalo najhlasnejšie a názory na jeho tvorbu mali najhlbšie dôsledky. Spočiatku sa však ani jeden z troch autorov nedočkal hlbšieho pochopenia.