Publikácia venuje pozornosť vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť, ktorá je prítomná v kurikule predprimárneho aj primárneho vzdelávania. V primárnom vzdelávaní ju reprezentujú v súčasne platnej legislatíve dva vyučovacie predmety, ktoré si delia priestor v prvých dvoch a druhých dvoch rokoch štvorročného vzdelávacieho cyklu ISCED 1. Tieto vyučovacie predmety sa etablovali v istých dobových podmienkach a v určitej kultúrnej tradícii, ale otázkou zostáva to, či je táto tradičná podoba naďalej žiaduca a udržateľná. Sme svedkami spoločenských a ekonomických zmien, doba rovnako prináša viaceré didaktické inovácie – tento meniaci sa kontext by mal byť istým spôsobom reflektovaný aj v oblasti Človek a spoločnosť. Analýzy a úvahy o prvouke a vlastivede sa týkajú nielen problémov, s ktorými tieto vyučovacie predmety „zápasia“ takmer od času, keď sa stali súčasťou školských predmetov, ale najmä ich didaktickej stránky. Autorka sumarizuje a navrhuje metódy a efektívne postupy, ktoré by sa mali využívať pri sprostredkúvaní kľúčových konceptov socio-humanitného poznávania dieťaťu v primárnom vzdelávaní.